Violončelo bolo mojím spoločníkom už od detstva a stalo sa aj mojím „pracovným nástrojom“. Ako mi pribúdali žiaci, naša violončelová rodinka sa postupne rozrastala. Prišli prvé úspechy a víťazstvá na súťažiach a prehliadkach rôznych úrovní nielen doma, ale i v zahraničí, a s nimi aj príjemné a povzbudivé ocenenia odbornej či laickej verejnosti.

Každý môj žiačik bol jedinečný. Niektorým sa štúdium hry na violončelo stalo profesiou a v súčasnosti pôsobia ako hráči v rôznych profesionálnych telesách a orchestroch. Niektorí sa stali pedagógmi, iní si hrajú pre radosť v amatérskych zoskupeniach a hudba je ich záľubou. 

Je veľkým darom môcť prežiť s ľuďmi časť ich života, byť nápomocným pri hľadaní tej ich správnej cesty a odkrývaní hodnôt smerujúcich k ideálu krásy – k dobru. Je to dar, ktorý sa snažím napĺňať pri každom stretnutí s dieťaťom, z ktorého sa jedného dňa stane jedinečná osobnosť.